Tieto šatranské figúrky, ktoré odrážajú islamskú estetiku 12. storočia, sú hmatateľnými svedkami tisícročnej cesty šachu z Východu na Západ. V tomto období sa abstraktné formy ovplyvnené abbásovským a fatimidským štýlom dostali cez Al-Andalus do Španielska a do celej Európy. Nález takmer identických figúrok v španielskych archeologických náleziskách dokazuje, že tento geometrický jazyk sa stal univerzálnym umeleckým jazykom, ktorý prekročil hranice. Tento súbor rozpráva príbeh o spoločnej histórii, v ktorej sa stretávali rôzne civilizácie prostredníctvom spoločného estetického a intelektuálneho úsilia.
