Intelektuálne dedičstvo ghanského aristokrata

 

Al-Suli nebol len popredným šachovým majstrom svojej doby; bol “nadim” (dvorným spoločníkom) abbásovských kalifov, palácovým historikom a bystrým básnikom. Narodil sa v Gorgane okolo roku 870 n. l. a jeho rodokmeň siaha až k opevnenej pevnosti Sul v dehistanských stepiach, kde kedysi vládol jeho starý otec, turkické knieža Sul tekin. Toto vznešené dedičstvo dnes pripomína socha pri Pamätníku nezávislosti v turkménskom Ašchabade.

 

Al-Suli, držiteľ hodnosti “Aliya”, najvyššieho dosiahnuteľného titulu v šachu, premenil hru na štruktúrovanú vedeckú architektúru. Vo svojom zásadnom diele Kitab al-Shatranj ako prvý systematicky zdokumentoval úvodné formácie (tabiyas) a koncové stratégie (mansubas). Teoretický rámec, ktorý vytvoril, zostal definitívnym kritériom majstrovstva a hlavným referenčným zdrojom po celé stáročia, až do vzniku moderných šachových pravidiel.

Suliho diamant: Tisícročný “neriešiteľný” vrchol stratégie

 

“Diamantová” hádanka, ktorú v 10. storočí zložil organský majster Abu Bakr bin Yahya al-Suli, je najlegendárnejšou a najdiskutovanejšou hádankou v histórii šachu. Napriek absolútnej vonkajšej jednoduchosti koncovky, v ktorej na každej strane figuruje iba kráľ a ferz (historický predchodca dámy), zostala táto skladba “neriešiteľným” Everestom šachového sveta celých tisíc rokov. Táto brilantná Al-Suliho kreácia je vrcholným manévrovacím umením, ktoré posúva samotné hranice historického šachu.

 

Tajomstvo v rukopise Süleymaniye

 

Najdôležitejší záznam o tejto záhade sa nachádza v kópii Kitáb aš-Šatranj, ktorá sa zachovala v knižnici Süleymaniye v Istanbule. Hoci sú stránky tohto konkrétneho rukopisu neporušené, je zrejmé, že niektoré pozície a ťahy boli z pôvodného zdroja prepísané nesprávne alebo neúplne. Aj napriek týmto historickým pisárskym chybám sa však čiastočné riešenie uvedené v texte dokonale zhoduje s hlbokou analytickou prácou, ktorú v 20. storočí vykonal veľmajster Jurij Averbakh. Al-Suli zvečnil výnimočnosť svojho majstrovstva týmto vyzývavým tvrdením:

“Nikto ho nevyrieši, iba tí, ktorých som poučil.”

 

Triumf algoritmov: shatranj.ai

 

“Diamant”, ktorý vyvolával v ľudských mysliach údiv celé tisícročie, bol teraz plne osvetlený silou digitálneho veku. V rámci projektu shatranj.ai sa pomocou metód dynamického programovania a moderných algoritmov s povolenými funkciami “hash” (transpozičná tabuľka) matematicky vyriešila každá variácia tejto geniálnej skladby. Táto cesta, ktorá sa tiahne od riadkov rukopisov Süleymaniye až po moderný kód, je konečným overením Al-Suliho nadčasového strategického génia dokazujúceho, že to, čo bolo kedysi vyhradené pre majstrových vyvolených žiakov, možno dnes pochopiť prostredníctvom jazyka čistej logiky.